Cesta k výkonnejším a motivovaným zamestnancom sa skrýva v zdravých kanceláriách. Ako na to?

Ľudia pracujúci v kanceláriách prežijú tretinu svojho života v „office“. Prostredie, v ktorom človek strávi toľko času, má zásadný vplyv na jeho psychický a fyzický stav, preto je podľa vedcov stále dôležitejšie zamýšľať sa nad tým, kam ľudia chodia za svojím zamestnaním a ako sa tam cítia. Dôvod je jasný. V „zdravých“ priestoroch sú spokojnejší, zdravší, nechýba im motivácia a dosahujú lepšie výsledky.

Všetky administratívne budovy v bratislavskej zóne Zuckermandel majú medzinárodný certifikát BREEAM.

Zdravie kancelárskych budov je natoľko dôležitou témou, že jeho kvalitu strážia aj prísne medzinárodné certifikáty. Držiteľom jedného z nich je na Slovensku napríklad zóna Zuckermandel, v ktorej majú všetky administratívne budovy certifikát BREEAM.

Nočná mora zamestnancov

Keď sa hovorí o zdraví kancelárií, ako prvé človeku napadne ich vnútro, usporiadanie a s tým sa priamo spája obľúbený termín – open space. Kancelárie typu open space sú najmä v spoločnostiach s väčším počtom zamestnancov stále veľmi atraktívne. Minimalizujú náklady, umožňujú vedeniu mať lepší dohľad a zjednodušujú komunikáciu medzi pracovníkmi. Výhody, ktoré vidí manažment, však narážajú na každodenné skúsenosti zamestnancov a v posledných rokoch aj na zistenia vedcov. Veľký výskum na tému spokojnosti pracujúcich realizovala Univerzita v Sydney na vzorke takmer 43-tisíc respondentov. Podľa výsledkov až dve tretiny z nich boli v open space kancelárii nespokojné. Prečo? Z odpovedí vyplýva zásadný problém – pracovníci majú nedostatok vizuálneho súkromia.

Koncept open spaceu je pre mnoho firiem stále lákavá možnosť, nie všetci zamestnanci ho však považujú za vhodný. Zdroj: Unsplash

Podobné zistenia boli publikované aj v štúdii J. Kima a R. de Deara. Podľa ich prieskumu sa polovica zamestnancov sťažovala na nedostatok ticha a tretina všetkých opýtaných nemala pri práci súkromie. Zamestnanci majú pocit, že sú neustále pod dohľadom kolegov sediacich naokolo. Znervózňuje ich, že im ostatní vidia na obrazovku počítača a veľa pozornosti venujú tomu, aby nerušili kolektív. Sústrediť sa v podobnom prostredí býva podľa respondentov veľmi náročné. Daň za výhody open space kancelárie tak môže byť nižšia produktivita zamestnancov. „Pokles produktivity kvôli hluku bol v open spaceoch dvakrát taký veľký ako v oddelených kanceláriách,“ tvrdia výskumníci.

Svetlo, vzduch, zeleň a oveľa viac

Otázka zdravia priestoru sa však netýka len open spaceov. Ako teda zatraktívniť kancelársky priestor? Jedným zo spôsobov je tzv. biofilický dizajn. Jeho podstatou je snaha prepojiť interiér s exteriérovými prvkami. Vysvetľuje Sara Abate Rezvanifarzo štúdia Ambience Design Group: „Urbanizácia spôsobila, že sme takmer úplne stratili kontakt so zeleňou. Toto obzvlášť platí pre kancelárske priestory.“ Spoločnosť CBRE spolu s výskumníkmi z univerzity v Twente skúmala počas 7 mesiacov zdravie a celkovú spokojnosť 124 zamestnancov pracujúcich v kancelárii. Ich cieľom bolo zistiť, aké faktory najviac ovplyvňujú zdravotný stav a produktivitu pracovníkov.

Nová budova spoločnosti Apple je príkladom prepojenia interiéru s exteriérom. Zdroj: Flickr CC BY 2.0

Štúdia skúmala význam prírodných prvkov v kancelárii, rôzne druhy osvetlenia, vplyv fyzickej aktivity, zdravej stravy či mentálnych cvičení. Ukázalo sa, že aj relatívne malé zmeny môžu výrazne pomôcť, stačí rešpektovať potreby ľudského tela. Jedným z príkladov je cirkadiálny rytmus, ktorý reguluje biologické procesy v tele a tým pádom aj zdravotný stav. Ide o „vnútorné hodiny“, ktoré sa synchronizujú s denným svetlom. V priestoroch s umelým osvetlením je tento rytmus okamžite narušený a spôsobuje množstvo problémov.

Len zmenou svetelných podmienok dosahovali zamestnanci v testoch pravidelne o 12% lepšie výsledky. Zároveň sa tri štvrtiny všetkých respondentov cítili šťastnejšie a 71 % malo vďaka tejto zmene pocit, že majú viac energie. Aj malé zmeny ako nahradenie cukru a kofeínu zdravými alternatívami malo podľa holandských výskumníkov za následok 45-percentný nárast výkonnosti a zeleň v interiéri bola najzásadnejším faktorom, ktorý robil pracovníkov šťastnejších. Rastliny však majú podľa výsledkov štúdie význam len vtedy, keď sú viditeľné. Kaktus v kuchynke a kvetináče na recepcii veľmi nepomôžu. Vedci sa zhodli na tom, že „pracovný priestor, ktorý sa orientuje na človeka a jeho potreby má masívny dopad na produktivitu, zdravie a celkovú spokojnosť zamestnancov.“

Zdroj: Pixabay

Miliardové zdravie

Viac fyzickej aktivity, meditácia alebo zdravá strava sú však faktory, ktoré úzko súvisia s osobným rozhodnutím. Zamestnávateľ ťažko zmení príjem kofeínu u zarytých kávičkárov alebo množstvo pohybu u ľudí, ktorí si potrpia na pohodlí. Môže však ovplyvniť výber kancelárskej budovy, jej polohu napríklad neďaleko lesa, ako v prípade Westend biznis zóny na Patrónke. Tam majú zamestnanci okrem výhľadu na okolité lesy priamy peší prístup k jednej z najväčších rekreačných zón v meste. V kombinácii s bohatou vybavenosťou a dopravnými spojeniami s celým mestom tak majú jedinečnú príležiťosť pracovať prakticky v prírodnom prostredí, ale neprísť pritom o pohodlnosť mestskej lokality.

Lokalita Westend biznis zóny umožňuje zamestnancom peší prístup k jednej z najväčších rekreačných zón v Bratislave. Zdroj: Martin Matula

Podľa publikácie European Green Office „klimatizácia, nevhodné osvetlenie, chemikálie z upratovania priestorov, vysoká koncentrácia elektromagnetického smogu a nevhodný nábytok, podlahoviny, koberce vylučujúce do ovzdušia formaldehyd a prchavé organické zlúčeniny (VOC), prach a plesne prispievajú k celej rade zdravotných komplikácií.” A práve tomu by sa mali všetci zamestnávatelia snažiť vyhnúť.

Väčšine týchto aspektov sa venovala rozsiahla štúdia Health, Wellbeing & Productivity in Offices: The next chapter for green building. Výsledky potvrdili, že hlučnosť prostredia, kvalita vzduchu alebo rozmiestnenie nábytku majú merateľný dopad na psychický a fyzický stav zamestnancov. O význame zdravého pracovného prostredia teda panuje medzi vedcami všeobecná zhoda. V čom sú však tieto štúdie relevantné pre zamestnávateľov? Investícia do sťahovania či kompletnej úpravy kancelárskych priestorov môže byť mimoriadne nákladná.

Aj rozmiestnenie nábytku v kanceláriách má podľa štúdií merateľný dopad na psychický a fyzický stav zamestnancov. Zdroj: LendLease Headquarters, Woodsbagot.com

Vedci však tvrdia, že sa to oplatí aj po finančnej stránke. Na základe ich zistení totiž až 90% operatívnych nákladov firiem tvoria mzdy a rôzne benefity. Vynaložené prostriedky sa vrátia iba v prípade, že zamestnanci budú produktívni, sústredení, nebudú často chorí a firma bude mať nízku fluktuáciu. „Aj malé zmeny môžu mať veľký efekt. Už čiastočné zlepšenie zdravia a spokojnosti zamestnancov bude mať značný finančný prínos pre zamestnávateľov,“ píše sa v štúdii. PN-ky stoja zamestnávateľov len v USA viac ako 2 000 dolárov ročne na zamestnanca v privátnom sektore a viac ako 2 500 vo verejnom. Vo Veľkej Británii zase prichádzajú zamestnávatelia kvôli zhoršenému psychickému zdraviu svojich pracovníkov až o 30 miliárd libier ročne. Zdraví a motivovaní pracovníci odvádzajú lepší výkon. Stačí im vytvoriť podmienky, ktoré berú do úvahy ich potreby a požiadavky.

Certifikáty ako pomoc pri výbere

Pri výbere kancelárskych priestorov môžu výrazne pomôcť medzinárodné certifikáty, ktoré hodnotia vlastnosti budov. Práve tie sa v mnohých oblastiach prelínajú s charakteristikami zdravých kancelárií. Najznámejšími spomedzi nich sú BREEAM a LEED. Tieto certifikáty získajú len budovy s nízkymi nákladmi na energie, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu, efektívne využívajú zdroje a poskytujú vysokú kvalitu vnútorného prostredia. Mnohé z týchto budov majú zelené strechy, ktoré pomáhajú regulovať teplotu v budove, otvárateľné okná v každej kancelárii pre lepšiu výmenu čerstvého vzduchu a nízku energetickú náročnosť.

Systémom BREEAM v stupni Excellent sú certifikované všetky administratívne budovy v zóne Zuckermandel, stupňom Good zas projekt Westend Gate, ktorý má okrem iného výnimočnú polohu na hranici lesa. Administratívna budova Panorama Business II bola zas navrhnutá tak, aby splnila prísne energetické a environmentálne požiadavky dnešnej doby, vďaka čomu získala certifikát LEED Gold.

Administratívna budova Panorama Business II bola navrhnutá tak, aby splnila prísne energetické a environmentálne požiadavky. Je držiteľom certifikátu LEED Gold. Zdroj: Martin Matula

Zamerané na interiér

Medzi najnovšie a najprísnejšie certifikáty patrí kanadský WELL. Ten sa však zaoberá interiérom, jeho prvkami a vplyvom priestoru na človeka počas celého dňa a o jeho podstate sa píše v správe s názvom A healthy office is a happy office. „Budova s certifikátom WELL nielenže napodobňuje prirodzenejšie prostredie, ale snaží sa podporovať zdravší životný štýl počas celého dňa,“ uvádza správa. Prísnejšie sa hodnotí kvalita vody a vzduchu, dostatok prirodzeného svetla a jeho regulácia, akustika a rozdelenie nábytku. Ako prvá na svete získala tento certifikát banka Toronto-Dominion za renováciu 23. poschodia svojej centrály. 170 zamestnancov tak pracuje v najlepšom možnom prostredí.

Vďaka súťaži Office roka vznikla aj na Slovensku debata o kvalite kancelárskych priestorov. Len za minulý rok sa v top desiatke firiem s najlepšími kanceláriami umiestnilo šesť spoločností sídliacich v budovách JTRE.

Príklady zo sveta

Najzdravšie budovy na svete ďaleko prekračujú aj prísne požiadavky medzinárodných certifikátov. Jednou z nich je budova s názvom 181 Fremont v San Franciscu, ktorá je okrem iných držiteľom najvyššej úrovne certifikátu LEED  – Platinum. Budova dokáže zachytávať a filtrovať dažďovú a úžitkovú vodu, ktorá sa následne opätovne využíva. Vybavená je tiež sklenenými stenami so zabudovanými žalúziami, ktoré maximalizujú množstvo prirodzeného svetla. Ide o prvú budovu na svete, ktorá v prípade ohrozenia dokáže ľudí evakuovať pomocou špeciálnych výťahov, nie schodiskami.

Ďalším príkladom je momentálne najvyšší mrakodrap v Číne – 632 metrov vysoký Shangai Tower. Fasáda budovy má dvojitý plášť, ktorý minimalizuje prehrievanie. Vzhľadom na to, že má špirálovitý tvar, maximalizuje denné svetlo, pričom šetrí stavebné materiály. Pre úsporu energie má Shangai vlastné veterné elektrárne, geotermálny systém a technológiu na obnovu dažďovej a recykláciu úžitkovej vody. Stavba získala hodnotenie LEED Platinum, aj keď pôvodný cieľ konštruktérov bola úroveň Gold.

Nemenej zaujímavou stavbou je nová centrála Medibank v austrálskom Melbourne. Architekti zo štúdia Hassel Studio, ktoré za projektom stojí, sa snažili zamestnancom vytvoriť takmer dokonalé podmienky. Každý si môže vybrať kde a ako bude pracovať. Budova má 26 rôznych priestorov na prácu. Od uzavretých vnútorných kancelárií, cez spoločné priestory na štýl freelance centier až po balkóny s wifi signálom a pohodlným nábytkom. V budove sa nachádza 2 300 živých rastlín a 10 % všetkých stien pokrýva zeleň. Nová „zdravá“ budova veľmi rýchlo priniesla výsledky. „Už po 4 mesiacoch od nasťahovania nám 79 % zamestnancov hlásilo lepšiu celkovú spoluprácu, 70 % z nich sa začalo cítiť zdravšie a dve tretiny z nich povedali, že sú produktívnejší,“ píše sa na webe Hasselu.

Veľa zelene a mnoho exteriérových plôch. Centrála Medibank v Melbourne dáva zamestnancom na výber, v akých priestoroch im vyhovuje pracovať. Zdroj: Hassel Studio

Priestor sa dá upraviť, ľudia nie

Zamestnanci v kanceláriách majú rovnaké potreby ako všetci ostatní. Kvalitný vzduch, dostatok prirodzeného svetla, zeleň, a tiež miesto, kde budú môcť aspoň časť dňa stráviť osamote. Koncept zdravých kancelárií ponúka na tieto potreby odpoveď. Rozdiel v tom, či chodia ľudia do práce s nadšením alebo nechuťou totiž vo veľkej miere závisí od toho, ako sa na svojom pracovisku cítia.

Vedci a zamestnanci majú jasno. Kancelária sa musí podriadiť človeku, nie naopak.


Zaujímavé fakty o zdraví v kanceláriách

  • V kanceláriách s dobre regulovaným prirodzeným svetlom hlásili zamestnanci pokles bolesti očí o viac ako polovicu a pokles bolesti hlavy až o 63 %.
  • Ľudia pracujúci v kancelárii si berú PN až o 70 % častejšie ako ľudia pracujúci doma.
  • Až polovica zamestnancov sa dostane do kontaktu s vírusom, ktorý prinesie do kancelárie chorá osoba v priebehu 4 hodín.
  • Výkonnosť pracovníkov sa môže zvýšiť aj o viac ako 10 % pokiaľ sa v ich kancelárii nachádza správne umiestnená zeleň.
  • Ľudia pracujúci v „zelenom“ kancelárskom prostredí dosahovali o 61 % lepšie výsledky v kognitívnych testoch.
  • Z biologického hľadiska môžu znečistenie vzduchu a toxíny v kancelárskom prostredí spôsobovať viaceré zdravotné problémy, napríklad Sick Building Syndrom, z psychologického zase chronický stres.
  • Ak znížite teplotu v kancelárii o 1 stupeň, môžete znížiť spotrebu energie až o 6 %.
  • Podľa smernice 2002/91/ES sa od 31. 12. 2020 môžu v EÚ stavať len budovy s takmer nulovou spotrebou energie.

Autor: ©Jakub Stank, titulná foto: ©Dominika Behúlová

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.