V kongresovej turistike Bratislava zaostáva. Prečo ju mesto potrebuje?

Cestovanie za kongresmi je po kúpeľníctve druhé najzárobkovejšie odvetvie cestovného ruchu. Podľa výpočtov odborníkov na túto oblasť turizmu minie jeden účastník kongresu v priemere 1 500 eur. Ako je na tom v porovnaní so susednými metropolami Bratislava a prečo by malo byť v záujme mesta a regiónu, aby malo veľké kongresové centrum, hovorí Peter Petrovič, konateľ spoločnosti GUARANT International s.r.o., ktorá sa viac ako 25 rokov špecializuje na organizáciu kongresov v Európe.

Nové kongresové centrum bude súčasťou rastúcej mestskej štvrte Eurovea City.

Kongresová turistika patrí k najvýnosnejším odvetviam, napriek tomu je pre väčšinu ľudí neznámym pojmom. Čo si pod ním máme predstaviť?

Je to odvetvie cestovného ruchu, v rámci ktorého sa pomerne veľké množstvá ľudí z rôznych miest Európy alebo sveta zhromažďujú v jednom meste, v ktorom sa organizuje kongres alebo konferencia. O možnosť usporiadať kongres sa spravidla uchádza viacero organizátorov z viacerých  miest, pretože je to významná možnosť propagácie mesta a šírenia jeho dobrého mena vo svete. V neposlednom rade ide o lukratívnu oblasť cestovného ruchu.

Peter Petrovič je jedným zo zakladateľov spoločnosti Guarant International, ktorá sa špecializuje na organizáciu kongresov a konferencií.

Čím môže byť kongresová turistika zaujímavá pre mesto ako Bratislava?

Kongresoví „turisti“ sú spravidla bonitní ľudia ako lekári, podnikatelia, manažéri, vedúci pracovníci. Je to úplne iná skupina ako napríklad študenti, ktorí prenocujú v hosteli alebo cez AirBnB a naobedujú sa vo fast foode. Účastník kongresu spravidla využíva služby s najvyššou pridanou hodnotou, spí v lepšom hoteli, večeria v lepšej reštaurácii a minie viac na suveníry. V istých prípadoch mu časť nákladov prepláca firma, čo spôsobuje, že je ešte náchylnejší utrácať tu ďalšie peniaze. Toto prospieva celému mestu a jeho ekonomike. Viaceré európske destinácie vnímajú turizmus ako export služieb a majú tomu prispôsobenú daňovú legislatívu. Produkty a služby netreba vyvážať na zahraničné trhy, keď zákazníci prídu za nimi. Turizmus takto prispieva predovšetkým k rozvoju sektora služieb.

Je Bratislava na kongresovom trhu konkurencieschopná?

V Bratislave je dnes možné uskutočniť menšie podujatia do približne 500 ľudí. Pre väčšie udalosti nemá naše hlavné mesto kvalitné a dostačujúce priestory. Kongresov do 500 ľudí je pomerne dosť, takže dopyt po priestoroch je, ale Bratislave chýba centrum, kde by sa mohli konať naozaj vlajkové kongresy, tzv. emblematické podujatia, ktoré rezonujú po celom svete.

O aký typ podujatia by malo ísť?

Udalosti podobné filmovému festivalu v Cannes. Keď sa povie Cannes, každý už počul názov tohto mesta v súvislosti s festivalom, ktorý sa tu koná každý rok. Bratislava takéto podujatie nemá.

Potrebuje to?

Potrebuje, aby sem raz alebo viackrát za rok prišlo povedzme tisíc ľudí na kongres, ktorý by značne prispieval k viditeľnosti mesta na medzinárodnej scéne. Momentálne na tom nie sme dobre. Keď veľké zahraničné korporácie alebo medzinárodné organizácie plánujú podujatie v zahraničí a vyberú si Francúzsko, nehľadajú ľubovoľné francúzske mesto, ale vyberú si lokalitu, ktorá už úspešne hostila podujatie rovnakej veľkosti. Je to z  dôvodu, že to mesto má svoju reputáciu, „cveng“, ktorý získalo práve vďaka úspešne zrealizovaným podujatiam. Bratislava bola v európskom rebríčku Medzinárodnej kongresovej asociácie ICCA v roku 2017 podľa počtu usporiadaných kongresov na 95. mieste. Znamená to, že niektoré štáty Európskej únie mali okrem hlavného mesta ďalšie tri menšie, v ktorých sa konalo viac kongresov, ako v hlavnom meste Slovenska. Iba pre porovnanie dodám, že v top 3 sa pravidelne umiestňuje Viedeň.

V kongresovom centre vo Viedni sa každoročne konajú desiatky kongresov. Je to jedna z najvyhľadávanejších lokalít v rámci kongresovej turistiky v Európe.

Momentálne sa v Bratislave takéto podujatia vôbec nekonajú?

Veľmi improvizovane. V júni organizujeme veľký lekársky kongres WONCA s účasťou asi 2 000 ľudí, ktorý sme umiestnili do Slovenského národného divadla. To však vôbec nie je prispôsobené na organizáciu kongresov, jeho hlavnou prioritou sú pochopiteľne divadelné predstavenia. Programová rada napríklad schvaľuje herný plán nadchádzajúcej sezóny rok vopred. Kongresy však často stanovujú termín a miesto konania tri, štyri aj viac rokov vopred. Divadlo tým pádom nevie v dostatočnom predstihu záväzne potvrdiť rezerváciu. Okrem toho vo svojej cenovej politike necíti potrebu byť konkurencieschopným s európskymi kongresovými centrami, takže podstatne prekračuje cenovú hladinu okolitých krajín.

Je Slovensko atraktívne pre tento druh turistiky? Mali by vôbec organizátori kongresov záujem, aj keď by tu stálo veľkostne optimálne kongresové centrum?

Dopyt v kongresovej turistike je pomerne veľký a nové lokality nevznikajú často. Najmä konferencie, ktoré majú svoju históriu a konajú sa s určitou pravidelnosťou, majú už navštívenú väčšinu tradičných destinácií, kde má kongresová turistika minulosť. Preto, ak  by sa na trhu objavilo patrične vybavené a zaujímavé kongresové centrum v novej lokalite, dovolím si tvrdiť, že sa dá očakávať dopyt po termínoch. Bratislava je zaujímavá aj z teritoriálneho hľadiska, má dobrú polohu v strede Európy, takže účastníci by to mali približne rovnako ďaleko zo všetkých štátov. Má tiež výnimočnú históriu, polohu na Dunaji a dve letiská v tesnej blízkosti, žijú tu fantastickí ľudia.

V Barcelone sa v roku 2017 konalo najviac kongresov a konferencií v Európe.

Bratislava teda má čo ponúknuť organizátorom kongresov. Majú kongresy čo ponúknuť Bratislave?

Okrem ekonomickej stránky, ktorú som spomínal vyššie, je to aj otázka prestíže, reputácie mesta, aj následnej voľnočasovej turistiky. Účastníci kongresu budú o svojich zážitkoch hovoriť rodine, odporučia známym Bratislavu, ubytovanie, reštauráciu, alebo sa sami vrátia na miesto kongresu s úmyslom lepšie si ho obzrieť. Rovnakým benefitom konania kongresu v meste je rozvoj vzdelania v oblasti, ktorej sa kongres týka. Na jednom mieste sa zídu špičkoví odborníci, ktorí v rámci prednášok predstavia najnovšie objavy a užitočné poznatky. Zahraniční účastníci si musia hradiť drahé cestovné náklady a ubytovanie, ale obyvateľom hostiteľskej krajiny a mesta tieto výdavky odpadnú. Poznatky z kongresu potom ostanú „doma“ a obohatia celú obec, ktorá v danom odbore pôsobí.

Ako by malo vyzerať kongresové centrum v Bratislave?

Kongresové centrum by malo byť niečo medzi výborným hotelom a moderným administratívnym priestorom. Nemusí byť superluxusné, ale malo by vyzerať reprezentatívne, podobne ako napríklad rôzne moderné kancelárie a hotely. Malo by byť funkčné a flexibilné, aby sa mohlo prispôsobiť väčším, ale aj menším konferenciám. Niektoré kongresy sa teraz organizujú tak, že na úvod sa všetci zhromaždia v jednej veľkej sále a potom sa rozdelia na jednotlivé workshopy do menších miestností. Tomuto musí byť centrum prispôsobené.

Novovznikajúca štvrť Eurovea City na bratislavskom nábreží by mala zahŕňať aj takéto moderné centrum s vysokou a flexibilnou kapacitou. Bude spĺňať kritériá, ktoré ste vymenovali?

V prvom rade chcem povedať, že mestá ako Viedeň alebo Praha majú spravidla mestské kongresové centrá, pretože si uvedomujú výhody organizácie kongresov, ktoré som spomínal. Nejde iba o  financie, ktoré sa investorovi vrátia, ale aj o prestíž, cestovný ruch a reputáciu mesta ako turistickej lokality. To, že najväčšie kongresové centrum v meste chce stavať súkromný investor, je v Európe skôr výnimočné. Centrum, ktoré sme v spolupráci s JTRE navrhli a ktoré by malo byť súčasťou Eurovea City, spĺňa nároky moderného kongresového centra a má potenciál prilákať zaujímavých organizátorov. Bude moderné, dobre dostupné, v obľúbenej modernej lokalite,  a v jeho blízkosti sa nachádza centrum mesta, hotely, reštaurácie a ďalšie služby. Po jeho postavení sa Bratislava môže stať relevantným hráčom na trhu kongresovej turistiky.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.