Keď deti architektúra baví

Verili by ste, že taký náročný a „vážny“ odbor, akým je architektúra, môže byť zaujímavý aj pre žiakov základných škôl? Presvedčia vás výsledky projektu Deti a architektúra, ktorý na Slovensku úspešne funguje už päť rokov. O jeho začiatkoch aj úspešnom ostatnom ročníku sme sa porozprávali s jeho zakladateľkou – architektkou Darinou Lalíkovou.

Ako vznikla myšlienka projektu Deti a architektúra a čo je jeho cieľom?

Som architektka a počas celej vyše 30-ročnej profesionálnej praxe som sa venovala architektúre hlavne z pohľadu osvety. Viac ako 20 rokov pracujem vo vydavateľstve, ktoré je špecializované na vydávanie kníh a časopisov z oblasti architektúry a stavebníctva a zároveň organizujeme aj ďalšie aktivity, ako napríklad konferencie na inovatívne témy. Niekoľkokrát sme s kolegami rozoberali, že je škoda, že naše deti sa v škole nič neučia o architektúre, o tom, ako sa treba na architektúru pozerať, ako ju treba vnímať, neučia sa ani o významných slovenských či svetových architektoch. Pritom to podľa mňa patrí k všeobecnému prehľadu. V zahraničí sa deti vzdelávajú o architektúre a umení a u nás takéto vzdelávanie absentuje. Preto sme sa v roku 2011 rozhodli, že založíme občianske združenie EUROARCH, ktorého hlavným cieľom bude osveta a vzdelávanie detí a mládeže v oblasti architektúry. Prepojili sme činnosti vydavateľstva s občianskym združením a ako hlavný projekt pre deti sme vymysleli projekt Deti a architektúra, ktorého cieľom je vyplniť medzeru vo vzdelávaní detí o architektúre.

Spomínate si na začiatky tohto projektu? Koľko bolo účastníkov v prvom ročníku? Bolo treba deti presviedčať, alebo samé prejavili záujem?

Prvý pilotný ročník sme realizovali v roku 2012 na troch základných školách v Bratislave. Vtedy sme chodili do škôl osobne a v rámci 6 cyklov prednášok sme deťom hovorili o architektúre, o ich tvorcoch a premietali sme im obrázky z mnohých architektonických diel na Slovensku, ale aj vo svete. Na týchto dielach sme ich učili vnímať a poznávať architektúru. Touto formou to však bolo pre nás mimoriadne časovo a organizačne náročné. Presvedčili sme sa však, že ak sa deťom o architektúre hovorí zaujímavým spôsobom a dá sa im priestor aj na ich vyjadrenie, je to pre nich zaujímavé. Preto sme rozmýšľali, ako by sme do projektu vedeli zapojiť viac detí a hlavne, aby sme mohli do projektu zapojiť aj mimobratislavské deti a školy. A tak vznikol nápad vzdelávať deti hravou a interaktívnou formou pomocou kreatívneho e-learningového kurzu. Oslovili sme agentúru, ktorá pripravuje takéto kurzy pre rôzne firmy a patrí k najlepším na Slovensku. Veľa sme diskutovali o tom, ako by mal taký online kurz o architektúre pre deti vyzerať. Po vyjasnení si cieľov a predstáv sme sa dohodli na spolupráci, ktorá trvá doteraz a ktorá nás ešte aj veľmi baví. Ale najdôležitejšie je, že baví aj deti a učiteľov.

Koľko času potrebujete na prípravu tohto celoslovenského projektu? 

Chcela by som povedať, že príprava piateho ročníka bola oveľa jednoduchšia a rýchlejšia ako toho predchádzajúceho a aj tých ďalších pred ním, ale nie je to tak. Vždy na začiatku roka si zadefinujeme tému, ktorej sa budeme venovať. Minulý rok sme sa napríklad zamerali na zelenú architektúru a zelené mestá, ktoré sa dostávajú čoraz častejšie do popredia diskusií. Potom začíname pracovať na scenári, výbere fotiek, atď. V tejto fáze sa veľmi často stretávame s agentúrou, ktorá nám každý rok pripravuje e-learningový kurz a diskutujeme o jeho kreatívnom spracovaní. Toto všetko musíme mať hotové najneskôr do konca mája. V priebehu mája už oslovujeme školy, aby sa nám priebežne prihlasovali. E-learningový kurz musí byť hotový najneskôr koncom augusta, pretože už v septembri celý projekt spúšťame a na prihlásené školy zasielame všetky potrebné informácie. Deti absolvujú online kurz  v priebehu septembra a začiatkom októbra začínajú pracovať na výtvarnej práci na tému inšpirovanú práve vedomosťami získanými z kurzu.

Ale zaslaním prác to asi ešte nekončí…

Kdeže, až teraz príde pre deti – okrem vedomostí – tá vytúžená odmena. Vyvrcholením projektu je totiž vernisáž tých najkrajších prác. Napríklad tá minuloročná sa konala  v priestoroch modernej administratívnej budovy Pribinova 19 v rámci atraktívnej novovznikajúcej štvrti Eurovea City pri Dunaji, kde si ešte stále môžete pozrieť detské práce  na vlastné oči. Aj samotný komplex na Pribinovej je architektonicky vyriešený veľmi zaujímavo a originálne, preto sme radi, že sa nám diela nádejných architektov podarilo umiestniť práve sem. Práce vyberá odborná porota, ktorá zasadá začiatkom novembra a je zložená z architektov a zástupcov partnerských firiem. Dvadsiatke úspešných autorov potom posielame pozvánku nielen na vernisáž, ale aj na tematickú prechádzku po Bratislave na druhý deň po vernisáži. Ich pobyt v Bratislave hradíme my, ako organizátor. Teší ma najmä to, že za 5 rokov, čo tento koncept realizujeme, sa nám ešte nestalo, aby na vernisáži chýbal niektorý ocenený žiak, hoci prichádzajú zo všetkých kútov Slovenska.

Pre aký vekový rámec projekt pripravujete?

Je určený pre piatakov a šiestakov základných škôl a pre prvákov a druhákov 8-ročných gymnázií. Do projektu sa ale zapájajú aj Základné umelecké školy. Posledné ročníky sa nám do projektu každoročne prihlási asi 100 škôl, ale deti sa prihlasujú aj individuálne. Spolu sme narátali, že sa každoročne do projektu zapojí asi 5 000 detí. Niektoré školy sa zúčastnili na všetkých ročníkoch a nie je výnimkou, že sa nám už v apríli pripomínajú niektoré učiteľky a pýtajú sa na podrobnosti pripravovaného ročníka.

Ktorá z tém deti najviac oslovila?

Viete, že ani neviem? Každý rok nám prichádzajú nadšené maily zo škôl, od učiteľov aj rodičov. Každý rok sa snažíme kurz vždy niekam posunúť, urobiť ho ešte zaujímavejším, a tak sa zdá, že vždy ten posledný sa najviac deťom páči. Témy vyberáme s prihliadnutím na aktuálny vývoj v architektúre a informácie, ktoré „hýbu“ našou krajinou. Tie upravíme do zrozumiteľného jazyka a necháme deťom priestor, aby si na základe získaných informácií utvorili vlastný názor, ktorý potom vyjadria kresbou.

Určite máte z predchádzajúcich ročníkov veľa zážitkov. Podeľte sa s nami o niektoré – možno veselé, možno niečím zvláštne… 

Najkrajšie zážitky máme z vernisáží výtvarných prác a z tematických vychádzok, keďže vtedy prichádzame so žiakmi aj rodičmi či učiteľmi do osobného kontaktu. Keď vidím tie šťastné deti a hrdých rodičov na vernisáži, ako si fotia svoje deti, to je pre nás vždy veľké zadosťučinenie. Minulý rok napríklad prišla na vernisáž aj pani učiteľka z Košíc, ktorá sa so svojimi žiakmi zapojila doteraz do každého ročníka a vyjadrila sa, že má za sebou už veľmi dlhú učiteľskú prax, ale takýto výborný, obsahovo aj organizačne, zvládnutý projekt ešte nezažila. To nás, samozrejme, veľmi potešilo. A ešte si spomínam na jeden príbeh, kedy vyhralo jednu z cien dievčatko z Popradu a pani učiteľka z tej školy nám volala, že je strašne rada, že sme si všimli tento výnimočný výtvarný talent. Povedala, že dievčatko pochádza z veľmi zlých sociálnych pomerov, a že ešte nikdy nebola na žiadnom školskom výlete. Ale že do Bratislavy príde, keďže všetky náklady preberáme my, a tak konečne bude môcť ísť na výlet, na ktorý sa veľmi teší. Vtedy som mala až zimomriavky…

Našli sa medzi žiakmi nejaké výnimočné talenty? Ak áno, ako by ich mali rozvíjať?

Každý rok nás veľmi milo prekvapí veľa výtvarných prác. Celkovo nám ich školy zašlú 400, z ktorých minimálne tretina je na veľmi vysokej úrovni ako po stránke kreatívnej, tak aj kresliarskej. Veľmi závisí ale aj od prístupu učiteľa. Minulý rok nám prišlo až 570 výtvarných prác a medzi ocenené diela žiakov sa dostali až 4 práce z jednej školy, čo sme, samozrejme, zistili, až keď sme identifikovali autorov ocenených výtvarných prác. Podobná situácia bola v škole v Detve, kde boli ocenení 3 žiaci. Mnohé učiteľky nám píšu, že po absolvovaní projektu stúpol u žiakov záujem o architektúru, a že viacerí žiaci sa chcú stať architektmi. Architekti potrebujú mať predstavivosť a dobrú kresliarsku zručnosť, aby svoje architektonické predstavy vedeli dobre naskicovať a odprezentovať. Pozorujem, že táto zručnosť sa u mnohých mladých architektov stráca, čo je škoda. Spoliehajú sa na počítače a všetko už kreslia priamo tam. Dobrá architektonická kresba či skica je ale podľa mňa nenahraditeľná. Preto sa teším, že mnohé deti sú veľmi výtvarne talentované a zároveň im nechýba kreativita. Určite by pozorní rodičia aj školy mali takéto talenty rozvíjať ďalej a možno ich nasmerovať na štúdium architektúry.

Projekt svojím rozsahom a spracovaním patrí medzi unikátne na Slovensku. To si asi vyžaduje spoluprácu aj s ďalšími subjektmi?

Samozrejme, okrem Vydavateľstva EUROSTAV a občianskeho združenia EUROARCH participuje na tomto projekte viacero firiem. Okrem už spomínanej firmy na spracovanie kreatívneho e-learningového kurzu Gingers spolupracujeme s firmami, ktoré pôsobia v oblasti stavebníctva a architektúry. Na takýto rozsiahly a finančne náročný projekt potrebujeme sponzorov a partnerov. Hoci sa uchádzame aj o rôzne granty a dotácie, či už cez štátne alebo privátne agentúry a nadácie, pomoc privátneho sektora je nevyhnutná. Preto sme veľmi vďační našim partnerom. V minulom roku bolo hlavným partnerom JTRE a partnermi boli Saint-Gobain – divízia Weber a spoločnosť CEMMAC. Projekt finančne podporili aj Zelený vzdelávací fond a Nadácia SPP.

Ako vyzerala táto spolupráca a čo priniesla?

Spoločnosť JTRE nás ako hlavný partner ochotne podporila finančne, ale aj odborne a organizačne. Poskytli nám priestory, fotografie a informácie o niektorých z množstva ich projektov, ktoré sme využili v kurze. Počas tematickej vychádzky po Bratislave sme vďaka nim mohli navštíviť najmodernejšiu zelenú budovu na Slovensku – centrálu ČSOB v atraktívnej lokalite pod bratislavským hradom Zuckermandel. Rovnako sme sa pozreli do administratívnej budovy Tower 115 na 23. poschodie, odkiaľ sme mali výborný výhľad na prvý biznis park v našom hlavnom meste – Panorama Park, o ktorom sa deti v kurze učili.

Plánujete pokračovať v tejto spolupráci aj naďalej? Ak áno, aká bude téma tohoročného projektu?

Áno, plánujeme, čomu sa veľmi teším. Všetci partneri sa už vyjadrili, že do spolupráce pôjdu aj tento rok a my sme si vymysleli veľmi zaujímavú tému. E-learningový projekt bude zameraný na „Výškové budovy“. To je aktuálna téma, ktorá deti určite zaujme. Okrem svetovo známych výškových budov a mrakodrapov im chceme vysvetliť, prečo sa začali stavať a prinesieme im príbehy vzniku tých najznámejších. Predstavíme im aj tie slovenské  od Manderláku, cez budovu Slovenskej televízie, ktorá bola mimochodom dlho najvyššou budovou v bývalom Československu. Malých nádejných architektov  určite zaujmú súčasné slovenské vysoké budovy, akými sú budovy VÚB alebo NBS, a samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na najvyššie obytné veže v Bratislave – Panorama Towers. Tu sa opäť spoliehame na organizačnú a odbornú podporu zo strany JTRE. A na záver nemôžeme opomenúť pripravovanú realizáciu prvého slovenského mrakodrapu, ktorý sa bude stavať v Bratislave v atraktívnej zóne pri Dunaji Eurovea City.

Ing. arch. Darina Lalíková, CSc. sa už niekoľko rokov venuje osvete na tému architektúry nielen medzi deťmi a mládežou. Je šéfredaktorkou Vydavateľstva EUROSTAV, ktoré na trhu pôsobí už viac ako 20 rokov a je vydavateľom časopisu ARCH o architektúre a inej kultúre, ktorý je jediným recenzovaným časopisom o architektúre na Slovensku. Vydavateľstvo je organizátorom aj vyhlasovateľom Ceny ARCH za architektúru, Ceny VISIO 2020, ceny časopisu Eurostav za výrazný čin v udržateľnosti v architektúre a vo výstavbe a tiež organizátorom BIM konferencie Slovensko. Okrem toho je generálnym mediálnym partnerom súťaže STAVBA ROKA, mediálnym partnerom súťaže Slovenskej komory architektov CE.ZA.AR. a Ceny Dušana Jurkoviča, ktorú organizuje Spolok architektov Slovenska.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.