Čím sa môže Bratislava inšpirovať od Európskeho hlavného zeleného mesta roku 2020?

Lisabon, podobne ako Bratislava, vznikol vďaka strategickej polohe pri rieke. Najdlhší vodný tok na Pyrenejskom polostrove, rieka Tejo, sa tu vlieva do Atlantického oceánu. Na rok 2020 bol metropole Portugalska udelený titul hlavného zeleného mesta Európy. Vďaka čomu toto ocenenie získalo, aké kroky podniklo a čím sa od neho môže Bratislava inšpirovať?

Zdroj: Shutterstock

Titul „European Green Capital“ každoročne udeľuje Eurokomisár pre životné prostredie. Toto ocenenie je výsledkom hodnotenia nezávislých expertov, ktorí zohľadňujú prístup mesta k životnému prostrediu a udržateľnému fungovaniu. Udeľuje sa od roku 2010, okrem Lisabonu ho získali napríklad Hamburg, Kodaň či Ľubľana.

Bratislava má s Lisabonom viacero spoločných charakteristík – okrem polohy pri rieke býva v oboch mestách približne pol milióna ľudí a obe sú hlavným mestom a najvyspelejším regiónom krajiny. Čím sa môže Bratislava inšpirovať v oblasti ekológie, ochrany životného prostredia a udržateľnosti?

1. Prístup k rieke

Lisabon zo svojej polohy pri vodnom toku ťaží už na prvý pohľad oveľa viac, ako Bratislava. Rieku Tejo lemujú dlhé pláže, vedú popri nej turistické trasy a cyklochodníky a obklopujú ju zelené plochy striedajúce sa s kvalitnými verejnými priestranstvami. Lisabon svojím prístupom dáva jasne najavo, že je mesto na rieke, a nie iba pri nej.

Zdroj: Shutterstock

Na začiatku realizácie strategického plánu rozvoja Lisabonu na obdobie 2010 – 2024 bola rieka Tejo vyčistená, prostredie okolo nej revitalizované a sprístupnené verejnosti. Boli do nej implementované zariadenia, ktoré sledujú ekosystém, faunu a flóru v  rieke, a na základe týchto informácií sa mesto naďalej stará o to, aby jeden zo symbolov Lisabonu prekvital a pôsobil nielen ako kulisa, ale ako dôležitá časť mesta a priestoru v ňom.

2. Energetická efektivita

V tejto oblasti podstúpilo mesto jasné kroky a opäť vyťažilo maximum z polohy na rieke. Vďaka recyklácii pitnej vody dokázal Lisabon zredukovať spotrebu verejnej pitnej vody až o desať percent. V Bratislave momentálne vodu z Dunaja využíva napríklad Eurovea, ktorá ňou ochladzuje priestory a zavlažuje nábrežnú promenádu.

Zdroj: Shutterstock

Medzi ďalšie opatrenia patrí nákup elektromobilov, ktoré tvoria až 91 percent celkového vozového parku mesta, a výmena žiaroviek v mestskom osvetlení za úsporné LED svietidlá, ktoré šetria až 1 521 ton oxidu uhličitého ročne.

3. Viac zelene v meste

Ďalším dôvodom, prečo sa Lisabon stal Európskym hlavným zeleným mestom, je samotná zeleň. Počas uplynulých desiatich rokov tu vyrástlo viac ako tristo hektárov zelených plôch a viac ako 85 percent obyvateľov žije vo vzdialenosti do 300 metrov od najbližšieho zeleného verejného priestranstva.

Zdroj: Shutterstock

Zeleň v meste významne zmierňuje vplyvy klimatickej krízy na obyvateľov, poskytuje tieň a chlad v horúcich mesiacoch a pôsobí ako upokojujúca oblasť psychohygieny. Mestský les Monsanto park patrí k najväčším v Európe a ako prvý získal FSC (Forest Stewardship Council) certifikát, teda osvedčenie o tom, že ide o zodpovedne obhospodarovaný les.

4. Ekologická doprava

Status ekologického mesta nedosiahol Lisabon reštrikciami a obmedzeniami, ale vybudovaním kvalitnej a rozsiahlej infraštruktúry, ktorou umožnil obyvateľom prepravovať sa pohodlne a rýchlo bez toho, aby museli využiť auto.

Zdroj: Shutterstock

Pribudli tu systémy zdieľaných bicyklov (momentálne sa ich tu nachádza viac ako 600) a kolobežiek, 90 kilometrov kvalitných a bezpečných cyklochodníkov a 81 nabíjacích staníc. Vedenie mesta si dalo záležať aj na skvalitnení hromadnej dopravy, rozšírení siete zastávok a modernizácii prostriedkov, ktorými Lisabončania každý deň cestujú do práce či domov.

5. Vôľa a odhodlanie

Hlavný poradca mesta pre zelené stavby a energiu José Sá Fernandes priznáva, že Lisabon ocenenie nezískal vďaka tomu, že bol najlepší, ale vďaka tomu, že za posledné obdobie v tejto oblasti zaznamenal obrovské pokroky. Lisabon je vôbec prvé juhoeurópske mesto, ktoré získalo titul Európskeho hlavného zeleného mesta.

José Sá Fernandes sa teší pri preberaní ocenenia Európskeho hlavného zeleného mesta na rok 2020. Zdroj foto: lisboagreencapital2020.com

Všetky zmeny, ktoré spravili z Portugalskej metropoly ekologické a udržateľné mesto, pramenili z odhodlania jeho vedenia a obyvateľov. Ich cieľom nebol zisk ocenenia ani medzinárodné uznanie, ale dosiahnutie lepšieho života, krajších verejných priestorov, zredukovanie uhlíkovej stopy a zmiernenie vplyvov klimatickej krízy.

Motto

Lisabon apeluje na ľudí, ktorí sú ľahostajní voči ekológii, klimatickej kríze a udržateľnému spôsobu života. Zdôrazňuje, že konanie uvedomelých a zodpovedných ľudí nestačí, a že celá planéta potrebuje, aby sa k nim pridali aj tí ľahostajní. Jeho predstavitelia na webe zverejnili nasledovnú výzvu:

Pre ľahostajných
Potrebujeme tých ľahostajných, prispôsobivých a skeptických.
Potrebujeme tých, ktorým príliš záleží na svojom aute.
A tých, ktorí nevypínajú svetlo.
Potrebujeme tých, ktorí nechajú tiecť vodu.
A tých, ktorí dlho ležia vo vani.
Potrebujeme tých, ktorí znečisťujú more.
A tých, ktorí hádžu odpadky na zem.
Potrebujeme pesimistov a konzumentov.
Tých, ktorí chcú slamku. Plastovú tašku. Veci na jedno použitie.
Potrebujeme tých, ktorí recyklujú iba prázdne frázy, a nič iné.
Tých, ktorí to nechcú a tých, ktorí tomu neveria.
Potrebujeme dokonca aj tých, ktorí nemajú zlé úmysly.
Potrebujeme ľahostajných.
Bez nich už nemôžeme zachrániť svet.

 

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.