Biela noc 2018: tri dni neobyčajného umenia v bratislavských uliciach

Svetelné graffiti na brehu Dunaja, skákanie v obrej pavučine uprostred Zuckemandla, audiovizuálna oáza pokoja v Panorama parku alebo futuristické cestovanie nadsvetelnou rýchlosťou uprostred parkoviska. Biela noc bola aj vďaka podpore JTRE interaktívnejšia, ako kedykoľvek predtým.


Biela noc má v kalendári nielen Bratislavčanov pevné miesto. Foto ©Martin Matula

Posledný septembrový víkend bol pre Bratislavu opäť výnimočný. Obľúbený festival Biela noc pritiahol do ulíc tisíce ľudí, ktorí si hlavnom meste mohli vychutnať umenie počas troch dní, na 31 inštaláciách a 14 sprievodných akciách. Vylepšená organizácia, široký výber umeleckých diel a ideálne počasie dotvorili atmosféru, ktorá vo verejnom priestore zasiahla všetky zmysly.

Prejdite sa s nami vodnou trasou, ktorá v spolupráci Bielej noci s JTRE priniesla na nábrežie Dunaja množstvo fascinujúcich a medzi návštevníkmi obľúbených inštalácií.

Rozsvietené lúče montované na UFO mohli návštevníci ovládať z nábrežia. Foto ©Martin Matula

Farebne nasvietený pavilón, ktorý vznikol pre tohtoročný Grape festival v spolupráci JTRE a FA STU ste mohli vidieť na JTRE info pointe. Foto ©Martin Matula

Lepšia organizácia, lepší zážitok

Biela noc nie je úplne bežným festivalom či mestským podujatím. Ide o čoraz viac sledovanú akciu, ktorá má v kalendároch nielen Bratislavčanov pevné miesto – a ani tento rok nebol výnimkou. Organizátori hovoria o účasti okolo 170-tisíc návštevníkov, ktorí si v centre vychutnávali diela 196 umelcov z celého sveta.

Sedem headlinerov na historickej a vodnej trase festivalu dokázalo, že umenie môže byť prístupné všetkým – či už je zábavné ako padajúce postavičky na hradbách alebo nesie hlboký odkaz ako „oblaky“ na Primaciálnom námestí. Nebola to však len hra svetla, farieb, zvukov a interaktívnych prvkov, ktoré spravili z tohto ročníka jeden z najpríjemnejších v histórii festivalu.

Mega Viki Viktora Freša v Moyzesovej sieni na nábreží. Foto ©Martin Matula

Potvrdzujú to aj slová študenta Michala, ktorý zažil Bielu noc už niekoľkokrát. „Tento rok je určite lepšie zorganizovaný ako predchádzajúce. Netreba toľko čakať, keď chce človek niečo vidieť, ľudia sú viac roztrúsení po celom meste a ja som si nevšimol také veľké tlačenice ako napríklad minulý rok.“

Diela boli od seba v dostatočnej vzdialenosti, neboli také obrovské ako počas prechádzajúcich ročníkov a niektoré inštalácie boli prístupné až po zakúpení univerzálneho vstupu. Od Dvořákovho nábrežia až po Šafárikovo námestie navyše vďaka odklonenej doprave vznikla obrovská pešia zóna.

Lokálni umelci cez choreografie Williho Dornera ukázali neobyčajný pohľad na vzťah človeka k architektúre. Foto Foto ©Jaroslav Novák

Ľudia sa vďaka šikovnej organizácii rozplynuli po celom centre mesta a doslova si ho privlastnili. Biela noc však dokázala viac než len prilákať ľudí do ulíc: ukázala „dušu“ mesta v podobe tajných zákutí či prehliadanej architektúry a úplne zmenila optiku, ktorou mesto vnímame v každodennej rutine.

Nová generácia návštevníkov

Asi najväčším prekvapením tohto ročníka bolo množstvo detí a ich rodičov. Na plné ulice je Bratislava počas Bielej noci zvyknutá, hlúčiky kočíkov a detí nesúcich svietiace balóny však boli novinkou. Prilákali ich inštalácie, ktoré neboli len dielami samými osebe, ale dali sa „zažiť“ a vyskúšať, čo najmenší účastníci festivalu naplno využívali. Hneď prvá zastávka vodnej trasy – Waterlight Graffiti od Antonina Fourneaua v River parku – mala veľký úspech. Od kreslenia „svetlom“ bolo malých umelcov občas ťažké odtrhnúť.

Kreslenie vodou bolo obľúbenou atrakciou predovšetkým detí. Foto ©Martin Matula

K najnavštevovanejším zastávkam patril aj Net Blow Up v štvrti Zuckermandel. Pavučinu sietí pripomínajúcu trampolínu si chcel vyskúšať každý, kto išiel okolo, bez ohľadu na vek. Napriek pomerne dlhému čakaniu v radoch boli návštevníci navzájom ohľaduplní. Napokon, podľa viacerých sa čakať skutočne oplatilo. „Mne sa toto lozenie po sieťach určite páčilo ešte viac ako kreslenie na stenu alebo iné inštalácie, lebo to bolo niečo nové a úplne odlišné,“ zhodnotila svoj zážitok vysokoškoláčka Inge, ktorá sa zúčastnila všetkých ročníkov Bielej noci, ktoré v Bratislave prebehli.

Zuckermandel opäť vytvoril príjemnú a útulnú atmosféru. Foto ©Tomáš Kuša

Obrovská pavučina, v ktorej sa mohli návštevníci vyblázniť v štvrti Zuckermandel. Foto ©Martin Matula

Umenie v prístupnej forme

Kompletnú mozaiku diel na vodnej trase doplnili aj kontajnerové nádoby v tvare kvetu, Starý most hrajúci všetkými farbami alebo osvetlenie „ufa“ na moste SNP, ktoré mohli tentokrát ovládať návštevníci z nábrežia.

Množstvo ľudí sa zastavilo na Vajanského nábreží pri inštalácii Lousyho Aubera zo Slovenska. Prázdny priestor medzi domami tu vyplnilo pulzujúce červené svetlo a zvuk dýchania, ktorý však menším účastníkom pripomínal skôr chrápanie medveďa. Náročnejší návštevníci si zas pochvaľovali diela v Sklade č. 7 na nábreží v Eurovea City.

Kontajnerový kvet na nábreží Dunaja. Foto ©Martin Matula

Inštalácia Breathe In Breathe Out od Lousy Aubera fascinovala celé davy. Foto ©Martin Matula

Závitnica DNA z neónových trubíc od P. Trubena nútila premýšľať, Pêle-Mêle z dielne Olivera Rastiho pri dlhšom pohľade spôsobovala mierny závrat. „Chvíľu som tam mala pocit, že padám do nekonečna,“ hovorí účastníčka Jana a dodáva: „ale je to super a podľa mňa by sa tento zaujímavý priestor mohol využívať aj častejšie.

Inštalácie DNA leviatana a Pêle-Mêle v Sklade č.7. Foto ©Martin Matula

Vrcholom a záverom vodnej trasy bola Oáza Braňa Bednára, ktorý využil celý priestor vrátane fasády mrakodrapov. Zvuk svrčkov a svetelná projekcia v strede parku aj v jeho okolí vytvorili priestor, v ktorom bolo na rozdiel od iných inštalácií takmer úplné ticho. Tami, ktorá Bielu noc trávila s priateľom Oliverom zhodnotila Oázu takto: „Je to krásne, upokojujúce a núti to človeka premýšľať. Som rada, že som to videla.“

Oáza od Braňa Bednára v Panorama parku. Foto ©Martin Matula

Biela noc 2018 bola teda opäť o čosi lepšia než jej predchádzajúce ročníky. Organizátorom sa podarilo dosiahnuť takmer dokonalú rovnováhu medzi počtom diel, ich veľkosťou, rôznorodosťou a prístupnosťou všetkým možným skupinám návštevníkov.

Išlo o jednu z najlepšie zorganizovaných akcií takéhoto rozsahu v histórii mesta – a to by nebolo možné bez partnerov, ktorý festival podporili. Aj vďaka vydarenej vodnej trase, ktorá vznikla s podporou JTRE, tak bola tohoročná Biela noc posunom vpred. Z jedinej noci venovanej modernému vizuálnemu umeniu sa stal multižánrový trojdňový festival, ktorý si dokážu užiť všetky vekové kategórie a spoznať tak mesto z úplne nového pohľadu.

Vertikála od Showmedia. Foto ©Marko Erd

Brocken 5.1. od autora Yasuhiro Chida. Foto ©Martin Matula


Autor: ©Kubo Stank, foto: ©Martin Matula, ©Tomáš Kuša, ©Marko Erd, ©Jaroslav Novák

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.