Architekt moderného Dubaja: Opýtajte sa ľudí, kde chcú bývať, a oni vám odpovedia, kam sa bude mesto rozvíjať

Začínal v USA ako absolvent STU s minimom skúseností a vypracoval sa na člena predstavenstva nadnárodnej korporácie. V Dubaji navrhuje luxusné štvrte s rodinnými domami s rozlohou 3 500 štvorcových metrov, špecializuje sa aj na výškové budovy, a  so spoločníkmi vybudoval úspešnú architektonickú firmu. Príbeh Tomáša Gulíška, rodáka z Bratislavy, pokojne možno označiť ako „success story“. Kde vidí potenciál rozvoja nášho hlavného mesta, prezradil v rozhovore.

Tomáš Gulíšek. Foto: Matej Hakár

Vyštudovali ste architektúru na Slovenskej technickej univerzite, skúsenosti ste nabrali v USA a dnes pôsobíte v Spojených arabských emirátoch. Ako sa vám podarilo preraziť práve v Dubaji?

Do Dubaja som prišiel už ako spoločník americkej spoločnosti, s ktorou sme sem chceli expandovať. Prvé projekty sme v Dubaji realizovali už v 90. rokoch a v roku 2003 sme sa rozhodli otvoriť tu pobočku. Bolo to dobré obdobie, keď sa trh znovu rozbiehal, aj vďaka čomu sme boli pomerne rýchlo úspešní. V tom čase tu už pôsobilo veľa architektonických spoločností, ale fungovali prevažne zo zahraničia. Mali sme výhodu, že sme pôsobili priamo v Dubaji. Developeri mali zrazu konzultanta, na ktorého nemuseli čakať dva dni, ale dvadsať minút.

Takže vašou hlavnou konkurenčnou výhodou bolo, že ste boli k dispozícii. Stačilo to, aby ste v Dubaji uspeli?

Určite nie, ale vďaka kombinácii viacerých faktorov sme za dva roky z pobočky s dvomi ľuďmi narástli na firmu so 600 zamestnancami. Bol to naozaj prudký nárast na dynamickom trhu, ktorý bol pre nás úplne nový. Nebolo to ľahké, ale zvládli sme to. V roku 2009 sme sa spolu s ďalšími šiestimi kolegami rozhodli odlúčiť od zvyšku korporácie a založili sme novú firmu. Preto tá sedmička v našom názve AE7.

Tomás Gulíšek. Foto: Matej Hakár

Rozbehli ste úspešnú pobočku len preto, aby ste znovu začali vo firme s pár ľuďmi?

Dnes sme opäť na úrovni okolo 700 zamestnancov. Ide o mix zložený z približne 45 národností, ktorý je síce niekedy náročné udržiavať, ale zároveň to človeka mimoriadne obohatí. Pri strete kultúr je zaujímavé vidieť, ako sa navzájom miešajú a dopĺňajú.

Dnes teda patríte k najväčším architektonickým spoločnostiam špecializujúcim sa na výškové budovy?

Projektujeme síce veľa výškových budov, ale nie je to naša výlučná špecializácia. Pri každom projekte sa z neho snažíme rozpracovať čo najviac, sústreďujeme sa na väčšie celky, od prvotného návrhu vízie „master planu“ cez tvorbu a finalizáciu projektu až po jeho realizáciu. Máme v tíme ekonómov, inžinierov a ďalších expertov, vďaka ktorým vieme pripraviť komplexný materiál nielen samotného developmentu, ale aj jeho naviazania na mesto tak, aby mu neuškodil, ale ho obohatil.

Dubai Water Canal Bridge z dielne AE7. Foto: Yasser Ibrahim

Ako momentálne vyzerá rozvoj Dubaja?

Vždy, keď na pár týždňov odcestujem, prekvapia ma pri návrate nové budovy, cesty, mosty a tunely. Infraštruktúra v Dubaji sa rozvíja rýchlo najmä vďaka správne nastavenej legislatíve, ktorá je odrazom vízie kráľovskej rodiny. Keď panovník odsúhlasí vyšší projekčný zámer, jeho realizácia je pre všetkých prioritou a veľa následných rozhodnutí ide veľmi rýchlo. Výstavbe už v zásade nezabránia druhostupňové spochybnenia zo strany rôznych úradov či inštitúcií.

Označili by ste infraštruktúru za kľúčový prvok pri dynamickom rozvoji mesta?

Dubaj postavil svoj rast na infraštruktúre, ale asi najpodstatnejšiu úlohu tu zohrala vízia a autorita kráľovskej rodiny so schopnosťou dotiahnuť myšlienku do konca. Samozrejme, je dôležité mať prostriedky na jej financovanie. Následne vidíme výsledky dlhoročnej práce, ktorá vytvorí potenciál na tento dynamický rast. Nie je tajomstvom, že aj počas krízy sa tu naďalej stavali cesty, ťahali inžinierske siete, budovali elektrárne. Keď sa ekonómia opäť dostala do priaznivých čísel, Dubaj bol pripravený na ďalší rast. Veľa miest v regióne si Dubaj berie za vzor, snaží sa ho napodobniť, ale treba mať na pamäti, že bez jasnej vízie, plánovania a potrebných prostriedkov by to bolo veľmi ťažké.

Foto: Matej Hakár

Nie je to kontrast oproti Bratislave, ktorej chýba vízia a jasné pravidlá pre výstavbu?

Nedá sa to celkom porovnať. Na Slovensku je úplne iná kultúra, mentalita a štruktúra exekutívneho systému. Developerský svet v Dubaji je tvrdý a nekompromisný, mesto má úplne inú dynamiku. Rastie tempom  stotisíc obyvateľov (cudzincov) ročne, čo vytvára úplne iné príležitosti. Niektorí developeri sa sústredia na vyššiu vrstvu obyvateľstva, ktorá je zatiaľ početná, ďalší sa špecializujú na strednú či nižšiu vrstvu. V posledných pár rokoch sledujeme miernu stagnáciu, pretože ponuka bývania dočasne prevýšila dopyt.

Považujete prvý mrakodrap na Slovensku, ktorý vyrastie na nábreží Dunaja, za krok vpred v oblasti architektúry a urbanizmu v Bratislave? Alebo to pre vás po skúsenostiach s výškovými budovami v Dubaji nepredstavuje až taký míľnik?

Určite ide o významnú budovu, ktorá má veľký potenciál a bude predstavovať nový symbol Bratislavy. V dnešnej dobe vo svete vidíme trend rezidenčných výškových budov, akou bude aj Eurovea Tower. Pre ľudí, ktorí vyhľadávajú atraktívne a zaujímavé bývanie a chcú investovať v Bratislave, to bude na dlhý čas adresa číslo jedna. Aj popri iných projektoch, ktoré tu rastú, bude Eurovea Tower rozhodne bezpečnou investíciou.

Vizualizácia projektu Meydan Beach Hotel z dielne AE7. Zdroj: AE7

Čo z nej robí adresu číslo jedna?

Samozrejme výška, ale aj lokalita. Keď sa opýtate ľudí, kde chcú bývať a na čo sa chcú z pohodlia domova pozerať, asi to nebude susedná bytovka, ale práve nenarušený panoramatický výhľad na mesto, rieku či prírodu. Po celom svete sa nábrežia, či už morské, jazerné alebo riečne, stávajú lukratívnym územím a mestá tu dynamicky rastú.

Bude sa podľa vás Bratislava popri Dunaji prirodzene rozvíjať?

Celá oblasť, v ktorej bude stáť mrakodrap, je veľmi zaujímavá, a už dnes sa progresívne a dynamicky rozvíja. Dôležitá je infraštruktúra a napojenie tejto časti na zvyšok mesta, rýchla doprava, ľahký a rýchly prístup do centra mesta pešo, na bicykli alebo autom. Dôležitá je aj denná rutina, cesta z bytu, výťah, garáž, ulica či zastávka – všetko na ľudí vplýva, naladí ich to na správnu vlnovú dĺžku, či už je to možnosť pokochať sa pekným výhľadom, alebo prechádzka po nábreží. Opýtajte sa bežných ľudí, kde by chceli bývať, a oni vám dajú zopár kľúčových myšlienok. Keď ich pospájate, dostanete jednoduchý návod na úspešný rozvoj mesta.

Foto: Matej Hakár

Vidíte potenciál na rozvoj aj na druhom brehu Dunaja?

Ja verím, že raz sa začne riešiť aj Petržalka. Dôležitá je otázka trvácnosti panelovej výstavby, v čom ma jeden môj známy nepotešil, keď mi vysvetľoval dlhú životnosť týchto konštrukcií. Bratislava je nádherná, má zeleň, kopce, rieku, a keď sem privediem zahraničných hostí, sú nadšení. Vždy sa ma však pýtajú rovnakú otázku: ‚Ako ste to na tej druhej strane Dunaja mohli dovoliť?‘ Je to samozrejme komplexnejší príbeh a ťažko sa vysvetľuje niekomu, kto tu v tej dobe nežil. No podstatné je, že máme zaujímavý priestor a potenciál rozvoja Bratislavy v budúcnosti.

Ktorý developerský projekt na svete je pre vás najzaujímavejší?

Na svete je veľa zaujímavých a dobrých projektov. Samozrejme, mám rád aj veľa vlastných, no nedávno so mal možnosť navštíviť Hudson Yards na Manhattane v New Yorku. Ide o jeden z  najväčších súčasných projektov v USA. Je veľmi zaujímavo integrovaný s mestom, prepojený pešou lávkou vo forme parku High Line, ktorý vedie naprieč Manhattanom. Celá štvrť je pešou zónou a zážitok z nej je fantastický. Aj keď je projekt stále vo výstavbe, mal som už možnosť vidieť niektoré dokončené priestory, fasády, detaily jednotlivých budov a zažiť integráciu projektu s mestom, kultúrou a verejným priestorom. Ide o podobné princípy, ako pri Dunaji, dôležitý je celkový zážitok, ako ľudí táto časť mesta osloví, a či sa sem budú chcieť v budúcnosti vrátiť.

Projekt Hudson Yards v New Yorku. Zdroj: www.hudsonyardsnewyork.com

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.