Projektový manažér Nového Lida: Takto vidím Bratislavu

Bratislava vraj nemá logiku, ale na týchto obrázkoch sami uvidíte opak.

Text pripravil Silvio Kičina, projektový manažér Nového Lida.

Často počúvam, že Bratislava nemá logiku. V developmente však pracujem už niečo viac ako desať rokov a logiku či dokonca nádhernú štruktúru, v nej vidím čoraz jasnejšie.

 

1. Dva prírodné objekty

Ako každé mesto aj Bratislava sa riadi prírodou. V našom meste sa križujú dva dôležité prírodné objekty, na ktorých priesečníku vzniklo centrum.

Prvým prírodným objektom sú Karpaty:

Druhým Dunaj s jeho ramenami a prítokom – Moravou:

 

2. Centrum a cesty k nemu

Zaujímavé je všimnúť si, ako Karpaty a Dunaj formujú život v Bratislave.

Práve vďaka nim sa vytvorili prirodzené osi mesta, ktoré ho spájajú s okolitým svetom:

Jedna os “vteká” do hlavného mesta popri Karpatoch a spája ho so zvyškom Slovenska, odkiaľ po nej prúdia cestami či železnicou ľudia z celej krajiny. Jednou z uvažovaných možností rozvoja Bratislavy bolo preto kedysi aj rozšírenie jej centra týmto smerom. Nakoniec však zostalo nerealizované – nerešpektovalo totiž Dunaj, ktorý si centrum pritiahol späť k sebe.

Druhá os vedie Dunajom. Na jednej strane smeruje do Rakúska, do Karlovky, Dúbravky, Lamača a na Záhorie, na druhej strane pokračuje na Žitný ostrov a ďalej po Malom Dunaji, ktorý historicky pôsobil ako prírodná hranica určujúca charakter severnej a južnej oblasti.

 

3. Spojenie Bratislavy, spojenie Petržalky

Najlogickejším miestom, kde má prirodzenú tendenciu prepravovať sa do Petržalky najväčšia masa ľudí, je práve Starý most – toto miesto je totiž prirodzeným pokračovaním “karpatskej osi”.

Pekne obchádza centrum a vhodne sa napája na dunajskú os. Ďalej na juh prirodzene pokračuje Chorvátskym ramenom Dunaja až za rakúske a maďarské hranice. Bolo to práve Chorvátske rameno, ktoré tu predurčilo budúce centrum Petržalky.

Áno, funguje a je užitočný aj Most SNP – ten však namiesto toho, aby na prirodzenom mieste obišiel Staré mesto alebo ho aspoň rešpektoval, ho preťal. Zvykli sme si naň, je symbolom Bratislavy, ale “tečie” mestom trochu násilne.

4. Nové Lido

Na križovatke týchto dvoch osí je miesto, kde sa centrum mesta prirodzene chce prehupnúť na petržalskú stranu, a kde má vzniknúť jeho petržalské pokračovanie – Nové Lido.

Toto je budúca priestorová identita nášho budúceho centra. “Geografický” stred nového centra bude tam, kde sa pretína Dunaj so Starým mostom. Dunajská os už kopíruje Dunaj, pretože v užšom centre práve rieka určovala charakter štvrtí na jej brehoch.

Jednu časť centra bude tvoriť Staré mesto pod hradom, do kríža cez Dunaj mu bude kontrovať Nové Lido. Prírodná časť centra tvorená Sadom Janka Kráľa a Pečnianskym lesom bude zas doplnená výškovou štvrťou okolo Eurovey a autobusovej stanice.

Štyri rôzne charaktery, v peknej spoločnej harmónii. Tento mix je to, čo po dobudovaní nových centrálnych zón bude Bratislavu najviac charakterizovať a identifikovať a čo ju spojí a posadí na Dunaj.

 

5. Celková logika mesta

Napokon si pozrime celkovú logiku Bratislavy a jej okolia. Tvoria ju štyri štvrte rozdelené osami a jedna centrálna zóna. Naše osi “štvrtia” mesto, takmer ako staré rímske cesty Cardo  a Decumanus Maximus  štvrtili rímske mestá.

Všimnite si aj dostredivý, ľavotočivý princíp smerujúci do srdca Bratislavy – od železnice, diaľnice a zatočenia Dunaja na juh, až po niekdajšiu trasu Viedenskej električky či rieku Moravu. V každej oblasti prirodzeným spôsobom vznikli spojnice Bratislavy s regiónom, v ktorom vyrástla.

Bratislava v tomto celkovom pohľade má päť rôznych lokácií, každú so svojou atmosférou, ktorú by sme my obyvatelia – bežná verejnosť, odborníci, podnikatelia, politici aj developeri – mali rešpektovať a rozvíjať.

Prvá: Bratislava – Mesto

“Tradičné” obytné časti Bratislavy rastúce smerom k Pezinku a Sencu.

Dunajsko-maďarská štvrť

Dunajský, lužný a vodný, maďarský, poľnohospodársky – takýto charakter má tento smer a má zmysel ho takto aj ďalej rozvíjať a zachovať.

Karpatsko-moravská štvrť

Naše “minihory” Karpaty a “horské štvrte” Lamač, Devín, Devínska Nová Ves, Dúbravka, Karlovka, Záhorská Bystrica, ale aj Rača, učupená na východnej strane Karpát. Dopĺňa ich rieka Morava a za ňou Schlosshof a okolie (aj keď nie sú na území Slovenska, už k Bratislave “prirástli” a sú jej mentálnou súčasťou).

Petržalsko-rakúska štvrť

Wolfstahl, Kitsee, väčšia časť Petržalky. Rovina, zvlnená smerom k Bergu a Hainburgu. Všetko toto je, hoci čiastočne za hranicami krajiny, Bratislava.

Centrálna zóna – Spojená Bratislava

Staré mesto, Nové Lido, Sad Janka Kráľa a Pečniansky les, štvrť okolo Eurovey a Nív. Takáto bude centrálna zóna, pestrá, so štyrmi rôznymi charaktermi okolo priesečníka spojníc.

 

6. Križovatka dvoch spojníc = stred Bratislavy

V súčasnosti máme v podstate len polovicu skutočného centra Bratislavy – Staré Mesto a Sad Janka Kráľa s Pečnianskym lesom. Jeho doplnením o Nové Lido a výškovú štvrť okolo Eurovey a stanice vznikne funkčne pestré centrum mesta. Ukotvené tam, kde chce prirodzene byť, so štyrmi rôznymi charaktermi.

Nech mapu v tomto bode točíte, ako chcete, stále je mesto krásne, balansované a prirodzene funguje. Nové centrum prepojí Petržalku s mestom, prírodu s technológiou, staré s novým.

Samozrejme, platiť to bude, až keď sa nové štvrte dostavajú. Preto sa veľmi teším na Nové Lido, vytvorí balans v celej Bratislave. Navyše, jeho poloha medzi Dunajom a diaľnicou, pri železnici a električke predurčuje Nové Lido stať sa novou bránou do centra mesta. Bude to prirodzené miesto pre železničnú zastávku aj pre električku, ktorá návštevníkov odvezie ďalej. Historickú, ale aj súčasnú úlohu vstupu do mesta vyjadruje napríklad aj označenie domčeku pri Starom moste – mýtny domček.

 

7. Na záver

Bratislava určite má logiku – krásnu a silnú. Aby ste ju so mnou videli ešte lepšie, vybral som sa s fotografom do mesta, aby túto logiku aj nafotil:


Silvio Kičina

je projektový manažér Nového Lida. V Bratislave sa narodil, žije tu 40 rokov, z ktorých 10 robí v developmente a už piaty rok u developera JTRE vedie projekt novej centrálnej zóny Nové Lido.


Foto: ©Matúš Rendek
Ilustrácie: ©Michaela Novosadová

 

 

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.