Aj Bratislava môže mať milióny z kongresov. Bez dostatočných kapacít a propagácie to však nepôjde

Čas čítania: 5 minút

Kongresový cestovný ruch je miliardové globálne odvetvie, z ktorého si ukrajujú všetky hlavné mestá v Európe. Podľa Niny Erneker z Bratislava Convention Bureau však hlavné mesto zďaleka nevyužíva to, čo by vedelo ponúknuť.

Kongresová turistika je odvetvím, ktorému sa u nás nedostáva veľa pozornosti. Celosvetovo v ňom pritom prúdia miliardy eur. Len do neďalekej Viedne vďaka kongresom pritečie miliarda eur, z čoho profituje nielen štátna a mestská pokladnica, ale aj organizátori, obchodníci či poskytovatelia služieb.

O tom, či má aj Bratislava naozajstný potenciál prilákať túto veľmi bonitnú skupinu ľudí a o prínosoch kongresového cestovného ruchu pre jej obyvateľov sme sa porozprávali s Ninou Erneker z Bratislava Convention Bureau, značky organizácie Bratislava Tourist Board, ktorá sa stará o rozvoj kongresového turizmu.

Čo je kongresová turistika

Erneker hovorí, že kongresový cestovný ruch je medzinárodne známy pod termínom business meetings a ťažiskom odvetvia sú teda obchodné vzťahy medzi firmami. “Cieľovou skupinou segmentu sú organizátori firemných podujatí zo zahraničia”, dodáva. Sú to práve organizátori firemných akcií, ktorým sa mestá snažia prezentovať ako vhodná destinácia pre ich pracovné stretnutia.

Pre označenie kongresovej turistiky sa tiež používa termín MICE, čo je skratka zložená zo štyroch hlavných častí tohto odvetvia:

  • Meetings – pracovné stretnutia s rôznym účelom objednávané zväčša korporáciami
  • Incentives – podujatia zamerané viac na zábavu, väčšinou ako odmena za výsledky
  • Conventions – kongresy a konferencie zamerané na konkrétny segment obchodu
  • Events – udalosti a podujatia na špecifíckú tému

Každá z týchto kategórií má samozrejme svoje ďalšie typické vlastnosti, no aktivity pre ich podporu sú prevažne rovnaké – dôležité je jednak vytváranie vhodných podmienok v podobe kongresových sál s dostatočnou kapacitou, zabezpečenie dostupných hotelov a služieb vo vyhovujúcom štandarde a v neposlednom rade marketing v podobe propagačných a networkingových činností. Všetko musí byť pritom rozumne nastavené – pri výbere sa posudzuje okrem atraktivity aj dostupnosť a cena, ktorých dôležitosť so stúpajúcim počtom delegátov na kongrese narastá.

Kongresy prinesú peniaze a pomôžu službám

Bratislava v súčasnosti v oblasti kongresovej turistiky za ostatnými mestami v regióne zaostáva. Chýbajú nám dostatočne veľké kongresové haly, jednotná komunikácia brandu Bratislavy ako destinácie, ale aj súvislé udržiavanie dôležitých kontaktov. Rozvoj v ktoromkoľvek z týchto smerov by pritom mestu pomohol hneď v niekoľkých ohľadoch.

“Okrem dane z ubytovania, ktorá plynie priamo do štátnej kasy, prinesie každý delegát v priemere 1000 až 1500 eur, ktoré v meste minie na ďalšie služby nad rámec ubytovania”, vysvetľuje Erneker.

Tu je však určitou prekážkou súčasná legislatíva: zisk z daní ide priamo štátu, nie mestu, v ktorom sa kongresové aktivity konajú. Mestá tak nemajú motiváciu kongresovú turistiku podporovať, pretože od ich snahy nezávisí ich zisk. Ten je rozdeľovaný podľa určitých pravidiel bez ohľadu na to, koľko delegátov ročne prilákajú.

Odhliadnuc od finančných benefitov kongresová turistika prispieva aj k zvyšovaniu kvality života obyvateľov či zlepšovaniu úrovne služieb a infraštruktúry v destinácii. “Keď tu bolo predsedníctvo EÚ, muselo sa mesto vyčistiť, skultivovať”, popisuje benefity kongresového cestovného ruchu Erneker. “Ťahá to nahor aj iné odvetvia, prináša to zamestnanosť mnohým ľuďom v lokalite”, dodáva.

Ako príklad môže poslúžiť nedávny pražský kongres s 1 200 účastníkmi. “Keď na záver prišiel na pódium všetok personál, ktorý s tým mal niečo spoločné – od hostesiek, čašníkov až po technikov – tak na pódiu stálo 180 ľudí, ktorí 6 dní pracovali iba na tejto jednej udalosti”, popisuje Nina. Takýto personál pritom dostáva spravidla vyššiu ako priemernú mzdu. Očakáva sa od nich totiž určitá odborná kvalifikácia, dobré spôsoby a komunikačné zručnosti.

Nemenej dôležitý je pozitívny vplyv výmeny odborných vedomostí. Kongresy podporujú miestny vývoj v oblastiach, ktorým sa venujú. Podľa Niny môže napríklad kongres v oblasti prenatálnej diagnostiky nielen napomôcť zavedeniu nových diagnostických postupov a sprístupniť tak ženám najnovšiu formu liečby, ale aj prilákať do krajiny nového zahraničného investora, ktorý odvetvie potiahne ďalej a zároveň prinesie ďalšiu zamestnanosť a dopyt po lepších službách.

Business klientela očakáva ten najvyšší štandard

Klienti kongresovej turistiky nie sú špecifickí len obsahom svojich aktivít, ale aj mimoriadne vysokými nárokmi na kvalitu servisu. “Business klientela ako cieľová skupina si vyžaduje osobitý prístup a komunikačnú kontinuitu. Je veľmi náročná, 5-hviezdičkový štandard je pre ňu často samozrejmosťou”, popisuje vysoké nároky MICE klientely Erneker.

V oblasti kongresovej turistiky sa očakáva absolútna flexibilita pri plnení požiadaviek a dokonalé odborné znalosti. “Táto brandža pracuje so všetkým, čo je unikátne, lukratívne, skrátka najlepšie, čo môže človek dostať v rámci služieb a zážitkov”, dodáva Nina.

Dôležitým predpokladom pre zvýšenie atraktivity Bratislavy ako destinácie je aj vytvorenie kvalitných kongresových produktov. “Pod produktom si predstavte balíček služieb, ktorý okrem služieb ako transfer z letiska a podobne ponúka aj nejaký zaujímavý program. Kongresy sa totiž nakupujú aj podľa toho, čo môžu delegáti v destinácii zažiť”, vysvetľuje Nina. Okrem kapacitných priestorov a komunikácie mesta teda treba vytvoriť kvalitné produkty, ktoré tieto zážitky ponúknu.

Bratislava by mohla konkurovať úspešným európskym destináciám

Keď klienti rozmýšľajú nad strednou Európou, do top 10 destinácií v oblasti podľa Niny Erneker rozhodne patria Viedeň a Budapešť. “Máme veľmi silnú konkurenciu”, hovorí, “Viedeň má jednu z najdlhších tradícií tohto odvetvia. Sú tam ľudia, ktorí 35 rokov vyvíjajú aktivity na tomto poli a lobujú za svoje mesto.” Úspech Viedne sa podľa nej neudial zo dňa na deň, ale sú za ním roky systematickej práce.

Bratislava má pritom pre kongresovú turistiku výborné predpoklady – okrem ukážkovej dostupnosti vďaka Dunaju, vlastnému letisku či blízkosti medzinárodného letiska Schwechat je Slovensko bezpečnou krajinou, čo je dnes jedným z najdôležitejších kritérií výberu. “Zároveň je tu všetko blízko, tu sa dajú zažiť za jeden deň veci, na ktoré by inde bolo treba aj tri dni času”, upozorňuje Erneker.

Bratislava môže kongresovú klientelu lákať nielen svojou veľkou rozmanitosťou na malom území, autenticitou a genius loci, ale aj úspešnými príbehmi inovatívnych firiem a kreatívnych jednotlivcov, ktorí robia destináciu zaujímavou.

Podľa Niny treba však zaostávame v reputácii Bratislavy aj Slovenska. “Veľmi by pomohlo, ak by Bratislavu ako destináciu ľudia z brandže viac poznali aj prostredníctvom politických špičiek”, načrtáva možnosti zlepšenia. “Samozrejme, netreba zabúdať na infraštruktúru, priestory s veľkou kapacitou a možnosti ubytovania veľkého počtu ľudí”, dopĺňa.

Pomôže kongresové centrum

Hoci má Bratislava vynikajúce podmienky pre rozvoj kongresovej turistiky, stále jej chýba základná vybavenosť, ktorá by kongresovú klientelu obslúžila. Zatiaľ čo hotely a služby už ponúkajú dostatočne vysoký štandard, na to, aby mohlo mesto efektívne zvládnuť medzinárodný kongres, nevyhnutne potrebuje aj vlastné kongresové centrum.

“Kongresové centrum má potenciál pritiahnuť veľké koncerty, show programy, výstavy, kongresy a iné zaujímavé podujatia”, hovorí Erneker. Žiadne existujúce moderné priestory v Bratislave však podmienkam takýchto podujatí nevyhovujú. Dobrou správou je, že s prichádzajúcou výstavbou kongresového centra s kapacitou 1700 návštevníkov v rámci projektu Eurovea II sa situácia radikálne zmení k lepšiemu.

Vytvorenie moderných kongresových priestorov v kombinácií s Bratislavou ako destináciou má podľa Niny veľké výhody: “Počas prvých rokov budeme ťažiť z novej venue a exluzívnej dostupnosti. Veľa kongresov a iných eventov hľadá miesto, kde ešte neboli.” Convention biznis má však nábeh 4 až 5 rokov, čo je dôležité z hľadiska marketingu. “Ak výstavba začne teraz, už dnes treba centrum aktívne propagovať, aby pri otvorení jeho brán malo predané kapacity”, tvrdí Erneker. Pri hľadaní termínov na konferencie a kongresy je totiž bežné robiť rezervácie aj o dva či viac rokov.

Do budovania brandu Bratislavy treba zapojiť región aj Slovensko

Jednotný hlas je v komunikácii destinácie mimoriadne dôležitý, a preto by podľa Niny Erneker mali byť aktivity Bratislavy prepojené s národnou a regionálnou úrovňou. Nie je to vraj však také jednoduché. “V našom politickom systéme sú kompetencie natoľko rozdrobené, že je náročné udržiavať dlhodobú a konzistentnú komunikáciu brandu destinácie”, hovorí Nina.

“Bez regiónu a bez Slovenska ako takého sa nedokážeme efektívne predať”, pokračuje. Zaostávať by pritom nemala ani spolupráca so súkromným sektorom. “Pre účastníkov kongresov je dôležité mať k dispozícii zaujímavý sprievodný program v netradičných a autentických lokalitách”, uzatvára Erneker.

MICE odvetvie teda ponúka Bratislave možnosti, za ktorými sa stačí iba “natiahnuť”. Prvým krokom bude vybudovanie efektívneho kongresového centra. Nevyhnutnosťou však zostáva spolupráca v rámci odvetvia, ako aj zapojenie všetkých relevantných aktérov z biznisu i politiky.

Sledujte náš blog, sociálne siete a newsletter pre viac noviniek.